Otázniky

Čakám list, no schránka je stále prázdna.
Bolí ma ticho telefónu – mňa blázna.
Že čakáš moje slová už neverím,
No aj tak si v duchu súperím,
Či nechať voľný priebeh tomu, čo nemá spád.
Ach, veď ja dávno viem, že ma nemáš rád!
Alebo mám všetko vyzradiť papieru,
Vyznať ti lásku, ponúknuť dôveru...
Veď ani neviem, či nenosíš obrúčku,
či inú po nociach nevodíš za rúčku.
Alebo odo mňa čakáš na znamenie,
Ktoré do osídel lásky ťa zaženie?
Veď naše stretnutia boli len omyl,
Mráz s dažďom po hodine čakania ma zlomil.
Fontána videla nájdené dvojice
I mňa – samu na rohu ulice.